„Všetko je milosť‘ – Terezia z Lisieux a Dietrich Bonhoeffer

5 k zobrazení • 01/03/2007 • 32:12

Základnou otázkou filmu je:
Je človek spasený nezištnou Božou láskou
alebo je spasený svojimi skutkami?

Ospravedlnenie a spása je pre človeka základnou otázkou. Pozrime sa na 4 historické medzníky, ktoré sa týkajú tejto otázky:

1 - 31. októbra 1517 vyvesil mních Luther na dvere zámockej kaplnky vo Wittenbergu v Nemecku svojich 95 téz ako reakciu na praktikovanie odpustkov. Kritizoval cirkev, ktorá hlásala, že papežské odpustky zbavia človeka všetkej viny a zachránia ho. Sformuloval tak učenie o Božej milosti, ktorá je v rozpore s tehdajšou katolickou cirkvou: „Naša viera v Krista nás neoslobodzuje od skutkov, ale skôr od falošných predstáv. Inak povedané, od bláznivého presvedčenia, že budeme ospravedlnení vďaka našim skutkom.“

2 - Ako hovorí otec Raniero Cantalamessa, kapucín a papežský kazateľ: Tridentský koncil v roku 1545 dáva katolickú odpoveď na námietky reformátorov. Dáva svoje miesto jednak viere, ale tiež dobrým skutkom a zároveň oboje rešpektuje. Nebudeme spasený „skrze“ dobré skutky, ale nebudeme spasený ani „bez“ nich. Tým, že protestanti jednostranne zdôrazňujú dôležitosť viery, katolické učenie a spiritualita nakoniec prijala jedine nevďačnú úlohu pripomínať nevyhnutnosť dobrých skutkov a ich vpliv na spásu. Výsledkom bolo, že prevážná väčšina katolíkov tej doby až do konca svojho života nikdy nepočula učenie o nezištnom ospravedlnení skrze vieru.

3 - 25. júna 1530 Augsburské vyznanie oficiálne rozdelilo katolíkov a protestantov.

4 - 31. októbra 1999 na tom istom mieste v Augsbourgu Rímsko-katolická cirkev a Svetová federácia luteránskych cirkvi vydali spoločné vyhlásenie: „Boh nás všetkých prijal jedine skrze svoju milosť, a nie kvôli našim zásluhám, prijímame Ducha Svätého, ktorý obnovuje naše srdce, uschopňuje nás a povoláva nás k tomu, aby sme konali dobré skutky."

Obsah tohoto ekumenického vyhlásenia – ospravelnenie skrze vieru a Božiu milosť – prežili výnimočným spôsobom dvaja duchovní učitelia, jedna katolíčka a druhý protestant: Terezia Ježiškova od Svätej Tváre (1873 – 1897), ktorá bola vybraná za patrónku misií a učiteľku cirkvi a luteránsky pastor Dietrich Bonhoeffer (1906 – 1945), filozof a skvelý teológ, ktorý bol popravený v apríli 1945 v čase Hitlerovho režimu.
Obidvaja nám svojimi spisy, svojimi skúsnosťmi a zvlášť svojim neobyčajným spôsobom, ktorým prežili utrpenie, odhaľujú úžasnú vec: „všetko je milosť“. Jediný vhodný skutok, ktorý za niečo stojí je odevzdanie sa do očisťujúcej a pretvárajúcej nás Božej lásky, která je nezištná. Dietrich Bonhoeffer a Terezia z Lisieux žili toto úplné odevzdanie sa do Božích rúk.
Keď bol Dietrich vo väzení, kde postupne mizla všetka jeho nádej na oslobodenie, uvedomil si, že jeho jediná cesta ku spáse spočíva v slobodnom a radostnom prijatí Božej vôle.
Keď Terezia vážne ochorela na tuberkulózu, skúškou viery a v stále hlbšej nádeji je presvedčená, že len ak ostane maličká pred Božou láskou, On si pre ňu príde.

Obe tieto veľké postavy ekumenismu potvrdzujú túto společnú deklaráciu (vyhlásenie) o ospravedlnení skrze vieru a skrze Božiu milosť, podepísanú v Augsbourgu 31. októbra 1999, a možu nám pomôcť při jej uskutočňovaní.

Ce film est réalisé par la Communauté du Chemin Neuf via le réseau de international prière « Net for God ».

Pour nous contacter : netforgod@chemin-neuf.org

NFG_07_03_SK
méně